Teraz vysedávame obe doma, pri telke, sledujúc tie nahlúple sitcomy, ktoré milujem. Začína to Gilmorkami, končiac Trapasmi mojej sestry (či ako sa to vlastne volá). Už som aj zabudla na tie naše večné filozofické rozhovory a ohovárania známych. Spomínali sme na našu pubertu a preberali rozdiely medzi mladším a starším súrodnecom.
Ja, ako staršia, som bola vždy tiché, intelektuálne a slušné dieťa s krivými zubami, okuliarmi a brčkavými vlasmi, ktoré sa zároveň rado hralo s chlapcami, chodilo špinavé.
Lucia bola taká herečka s obrovskými sivými očami, tmavými vlasmi a anjelikovskou tváričkou. Rada sa parádila, ústa sa jej nezavreli len keď šla spať, bola obľúbená.
Potom prišla puberta. Moja prebiehala dosť kľudne, odhliadnuc od mojej veľmi obmedzenej školskej dochádzky. Zato jej bola ako veľká nočná mora pre rodičov.
Keď sme sa na to dnes dívali spätne, uvedomili sme si jeden fakt. Zatiaľ čo Lucia sa v puberte a celkovo vybláznila už v detstve, dnes je kľudná (niekedy mi dokonca pripomína až starú ženu s milión povinnosťami na krku), von nechodí, na výzore jej absolútne už nezáleží. Dospela.
Zato ja, akoby som sa nemenila. Stále sa mi chce chodiť von, opíjať sa, baviť, robiť hlúposti a nemyslieť na následky. Samozrejme, už to nie je ako kedysi, keď som sa spoliehala na rodičov, ale ešte vždy mám pocit, že mi nakoniec všetko prejde. Možno to bude tým, že sa mi nikdy na nič v skutočnosti neprišlo a tak som sa nepoučila, na rozdiel od Lucie, ktorej neprešlo nikdy nič.
Viackrát som čítala, že starší súrodenec to spravidla dotiahne v živote ďalej, ale podľa mňa je to hlavne o tom, z akého uhla sa na to dívame. V čom to dotiahne presne ďalej? Jeden síce môže zarábať veľa peňazí, mať kariéru, všetko materiálne po čom túži a ten druhý zase len obyčajnú prácu, ktorá ho však baví, krásnu rodinu, psa...
Komentáre
hehe