Je pravda, že tieto ženy už majú strach. Boja sa zmeny, po toľkých rokoch ponižovania si myslia, že naozaj nie sú v skutočnosti schopné sa o seba, prípadne svoje deti postarať.
Preto nakoniec zostávajú so svojimi manipulátormi čakajúc na zázrak, ktorý ich oslobodí.
Takým príkladom je vlastne aj moja mama. Dvatsaťjeden rokov žije s mojím otcom- alkoholikom. Prvú facku dostala hneď pár mesiacov po svadbe. Uznávam, otec ju udrel asi trikrát za celé tie roky, ale čo sa týka psychického týrania, to je niekedy na dennom poriadku. Často sme sa hádali prečo od neho konečne neodídeme, no vždy bola nejaká situácia, kvôli ktorej máme vraj so sestrou počkať. A tak čakáme. Ja som už raz odišla. Mama so mnou nešla výhovárajúc sa na x-vecí, ktoré zatiaľ nemôže nechať.
Ešte pred nejakým časom ma takto prekvapila jedna známa. Nikdy sme neboli kamarátky a pravdupovediac som z nej mávala ako malá aj strach. Vždy bola dosť ukričaná, vedela si presadiť svoj názor za každú cenu. Je odo mňa len o dva roky staršia a tesne po maturite sa vydala. Otehotnela totiž. S mojím bratrancom (ktorý je mimochodom už raz rozvedený pre týranie). Alkoholikov máme v rodine.
Ju už takmer vôbec nevídať a keď, tak vyzerá aj na štyridsať, je strhaná, tichá, utrápená.
To, že moja mama, ktorá má 40-ku za sebou sa vyhovára, by som možno aj chápala (teda nechápala), ale mladá kočka so životom pred sebou... Veď toto je práve vek, kedy má kočka milión možností sa len tak zbaliť a utiecť.
Tak prečo nechávajú so sebou zametať???
Komentáre
ťažká otázka
..dobrá téma....
Tak prečo nechávajú so sebou zametať???
Uvediem príklad. Ako deti sme boli 4 bratia. Matka bola roky nemocná. Otec málo zarábal a zo zúfalstva to riešil v krčme, že takto svoje starosti zahodí za hlavu. Väčšinou to potom končilo hádkou medzi ním a mamou a pochopiteľne to potom škrípalo aj v sexuálnej oblasti. Otec to potom riešil nadávkami a občas mamu udrel aj pred nami - deťmi. takúto situáciu som nemienil trpieť do nekonečna. Môj o rok starší brat väčšinou sedával u susedov so svojim kamarátom. Ďalší dvaja bratia sú odo mňa mladší, takže tí sa na obranu mamy báli postaviť. Ja hoci som mal vtedy iba 12 rokov, keď sa otec rukou rozohnal na mamu, že ju udrie skočil som pred mamu, postavil som sa otcovi do cesty, zachytil som mu ruku a na plné hrdlo som zreval Ty mi už moju mamu nikdy neudrieš, keď ja budem doma. Otec sa zháčil, sklonil hlavu, otočil sa v tichosti a išiel spať. a odvtedy náš otec si skutočne vstúpil do svedomia a postupne už prestal chodiť do krčmy. Keď mal chuť na pivo tak ešte sama mama opláchla džbán, dala mi peniaze a išiel som s radosťou kúpiť otcovi pivo, len aby už nechodil medzi tých ožranov do krčmy.
A v tomto spočíva aj tento problém o ktorom píšeš, lebo, keď sa aj dotyčná osoba nedokáže sama ubrániť, tak jej musí byť nápomocná aj jej rodina, alebo blízky príbuzní, poprípade aj susedia. (Ospravedlňujem sa za prípadné gramatické chyby, ale Slovenský jazyk som sa učil iba z povinnosti. Síce sa za to teraz hanbím, ale už sa neviem prinútiť znovu sa učiť pravidla Slovenského pravopisu). Laco
:-(
Terč a Flexi